Canisterapeutický týždeň

8., 11., 12., 15. 11. 2011 Košice, Hlohovec, Nové Mesto n./V., Košice

Náš CT týždeň sa začal ako každý iný utorok - Domovom seniorov... Nela už po druhý krát prišla potešiť košických dôchodcov, ktorý sa jej zasa na oplátku odplatili piškótami a množstvom, množstvom hladkania a maznania...

V piatok sme sa zúčastnili druhého seminára v Hlohovci na ZŠ a tentokrát už spolu s Nelou, ktorá sa správala (až na typické ohlasovanie a v pár okamihoch  odvrávanie) úplne úžasne... Prednášku tíško preležala na dečke (nehovoriac o nejakom tom chvíľkovom vytešovaní sa z práve blízko stojacej rozprávajúcej pani špeciálnej pedagogičky :D), potom nasledoval workshop, kde sme sa už predviedli my, poslucháči... a keďže sme mali ukázať, ako by sme pracovali s deťmi, nenapadlo mi nič iné, iba Neline obľúbené (pokiaľ neodvráva) triky s ktorými sme pokračovali aj v prítomnosti detí, ktoré si ich mohli sami vyskúšať... Nela ich celkom slušne poslúchala a nasledovala po vyznačenej dráhe, ktorú spolu s psíkmi deti prekonávali... Na záver sme opäť viedli voľnú diskusiu....

Nebyť "ochotných" vodičov autobusu, bol by to deň bez chybičky...

Hneď v sobotu, na druhý deň, sme poobede po takmer dvoch rokoch zavítali do Detského domova u nás v Novom Meste... Niektoré deti si nás ešte pamätali, niektoré za ten čas vyrástli a niektoré zasa pribudli... Po tom ako sme na úvod predstavili našich psíkov a ukázali čo vedia, prišli na rad deti, ktoré sa s nimi mohli hrať a mali veľkú radosť z trikov, ktoré na ich povely a gestá Nela robila... radosť mali z prechádzky s vodítkom v ruke a z aportovania či už loptičky alebo peška... neskôr si pozreli zaujímavé ukážky zo záchranárskej kynológie a pofotili sa so psíkmi...

Nela si našla novú malú kamarátku, ktorá mi len veľmi ťažko púšťala pri odchode vodítko z ruky... hádam zasa raz možno v budúcnosti...

V utorok sme opäť navšívili domov našich už dobre známych seniorov v Košiciach a zakončili tým týždeň plný canisterapie... Tentokrát už pred naším príchodom mali prichystané desiatky piškótiek, z ktorých počas celej návštevy obaja psíci len veľmi ťažko spúšťali zrak a kde to zašušťalo, tam boli hneď nastúpení... a moje ponaučenie z tohto dňa: dodržiavať primeraný počet piškót....

Týždeň to bol krásny, plný úžasných pocitov a krásnych okamžikov, nových skúseností... (pokračujeme opäť o týždeň :-))