Dogtrekking Havinošľap
Kavečany 14. - 17. 07. 2011
Po dvoch prebdených nociach kvôli skúškam som váhala, či sa hneď po agility zbaliť a chytiť nejakú MHD na Kavečany alebo až na druhý deň, nakoniec som sa však v sekunde rozhodla, že áno. Veci skončili rýchlo v batohu, nejaké sa pozabúdali ale chytili sme akurát posledný spoj na Kavečany, nanešťastie nie k ZOO ale iba do dediny (kde ma v buse ľudia presviedčali, že to mám bližšie, hoci ani nevedeli, kde sa ten penzión nachádza). Nakoniec sme sa uličkami, vysokou trávou a cez ihrisko dostali k cieľu - Penziónu pod Hrešnou, kde sa už zhromaždil celkom slušný počet LONGárov, ktorí si pomaly pripravovali svoju výbavu na trasu. Keďže bola krásna noc plná hviezd, zložili sme sa na lúke iba na karimatku a spacák... Atmosféru dopĺňalo brechanie a skučanie o kúsok ďalej priviazaných psov, ktorí vrčali a hlásili vždy, len čo niekto s čelovkou prešiel okolo (čo bolo veľmi často), ku ktorým sa občas pripojil aj môj nádejný budúci mexický naháč (podľa Viktora, po ktorom Nela niekoľkokrát poskákala a urobili si zopár kolečiek okolo nás)... Nevedno ako, po tom čo sa Alfonz odtrhol z priviazaného vodítka a rozbehol sa spolu s Nelou za mačkou (???) si stihol v noci prekúsať postroj... Ráno o 4:00 sa LONGári začali chystať na štart a prvý z nich vyrazil okolo 5-tej hore už dobre známou zjazdovkou... Okolo 9-tej sme s Majkou, Nelou a Hookym nasadli do auta a zamierili na miesto živej kontroly pod Sivcom, kde na LONGárov čakalo menšie marhuľovo - slano - sladké občerstvenie spolu s možnosťou doplnenia si vody na zvyšok trasy... Postupne od 13-tej hodiny až do večera začali prichádzať rôzne zmorení dogtrekkári, ktorí sa z neznámych príčin u nás zdržali každý niekoľko hodín... Večer okolo 21:30 sme sa vrátili k Penziónu pod Hrešnou, kde som už cestou v aute zaspávala od únavy (neviem prečo), tak mi nezostávalo nič iné, iba sa čo najskôr dostať do stanu, čo sa mi podarilo okolo polnoci... Aj meeting som mala až v sobotu ráno po budíčku o 4:00 hod., kedy pred pol 5-tou nečakane boli ešte všetci vo svojich stanoch a vonku nikoho, takisto aj organizátori ešte spali (pochopiteľne)... Nakoniec sme vyštartovali pár minút po 5-tej hodine a cestu hore zjazdovkou sme si hodili priamo hore po okraji cez burinu... Hore sme sa už napojili na červenú tur. značku a po asi dvoch hodinkách nás dobehla Danka, s ktorou sme sa už iba dobiehali pol trasy a išli nejaké tie kúsky trate spolu... Keďže ráno bolo počasie také akurát, sme si dosť trasy zabehli čím sme si nahrali čas, ktorý sme však okolo obeda začali postupne strácať vďaka začínajúcemu páliacemu slnku... Asi pri nejakom treťom smerovníku sa mi však začali objavovať staré odreniny na pätách, ktoré som hneď našťastie zalepila a celý dogtrek už rezignovali...Trasa bola super značená až na jeden úsek cez lúky, kde sme nemohli nájsť žltú tur. značku, ale nakoniec sme sa k nej dáko dopracovali... Za celú trasu nás obehlo až neskôr iba zopár pretekárov a s Nelou sa nám šlapalo super... Cestou po "betonke" z Malej do Veľkej Lodiny kopírujúc Hornád nám začalo riadne hriať slnko a začali sme spomaľovať tempo...Prvý krát som zneistela vo Veľkej Lodine, kde bolo treba nájsť napojenie na modrú tur. značku, síce úsek sme našli správne, ešte nájsť ten smerovník a značku, ktorá bola iba o kúsok ďalej pri železničnej stanici... Keďže sme prešli najskôr popod koľajnice k stanici cez tunel, až neskôr som zistila, že smerovník je na ich opačnej strane, tak hor sa priamo cez ne!!!! Úspešne sme sa napojili na modrú, optimizmus nás však hneď prešiel na nasledujúcom kopci, do ktorého sme strmo šlapali cca 2 hodiny... skvelý pohľad na modrú značku, niekoľko metrov vyššie od nás... tak tu sme to niekoľkokrát na pár minút vzdali a zložili sa priamo na ceste. Neskutočný pocit, keď sme zbadali na vrchole kopca v itinerári spomínanú lúčku so starými stromami, a odtiaľ už iba priamo na Prielohy, kde sme už v ten deň boli... Pri tomto smerovníku sa mi zrazu dobila energia a začali sme s radosťou bežať v ústrety ďalším... Mala som pocit, že už to nie je ďaleko, avšak v skutočnosti sa mi táto cestička zdala omnoho ale omnoho dlhšia ako keď sme po nej šli ráno a ešte dlhší (nekonečný) plot zoologickej záhrady, ktorý ju lemoval... Pohľad zhora, zo zjazdovky na maličký Penzión v diaľke = cieľ bol blažený... Ešte tak zliesť ho, ale tentokrát už po širokej cestičke bez buriny... Vybrali sme sa tou najširšou a leteli dolu... Cestička zrazu naviazala na burinu, tak sme prešli na vedľajšiu, ktorá ňou tiež končila ale viedol ňou aspoň úzky jarok vytvorený vodou... Už nám to bolo jedno, hor sa dolu do cieľa!!!!! Neskutočne dobre padla vychladená kofola, suchý chlebík, sprcha a prelepenie odrenín.. Ešte večer bolo vyhodnotenie, avšak presný výsledok ešte stále nevieme... Aspoň na tomto trekku sme neboli posledné, ešte po nás začalo prichádzať veeeľa veeľa či už MIDárov alebo LONGárov... V nedeľu doobeda po dôjdení poslednej LONGárky do cieľa sa začalo s vyhodnotením pre kategóriu LONG, po ktorej sa rozkrájala neskutočne krásna a chutná Havinošľapovská torta... A hor sa domov!!!!!
Fotografie: nela-bichon.rajce.idnes.cz/Havinoslap_2011_14._-_17._07./
sp-ke.rajce.idnes.cz/Nocne_momentky_z_HAVINOSLAPu_2011/