Lesňanský Long
16.12.2010 16:00
16. - 19. 12. 2010
Preteky psích záprahov, Oravská Lesná
Vo štvrtok sme vyrážali ráno rýchlikom z Košíc o 8:07 a stále nám nebolo jasné, či ideme či nie, no na stanici sme stretli Majku s Čiarkou a bolo rozhodnuté. V Žiline sme s obavami očakávali autobus, jediný priamy spoj do Oravskej Lesnej, vodič nás však našťastie vzal so psami bez problémov. Okolo 14:30 nás v Oravskej Lesnej privítal neskutočne mrazivý vietor a nezostávalo nič iné iba sa hneď ísť zahriať horúcim čajíkom. A cestou na chatu na Bučine sa začali naše kaskadérske kúsky. Najprv Majka od pol pása dolu zmizla pod snehom a za ňou Nela prezmenu zasa celá. A nakoniec sa nám podarilo po veľmi ale veľmi veľa pokusoch zakúriť v chladnej chate. Po návrate do TJ sme sa zvítali s Hannnzom a Pedy.
Ráno sme oslepení krásnou zasneženou slnečnou krajinou vyrážali okolo 10:15 do dediny povzbudiť štartujúcich LONGárov a neskôr MIDárov a šprintérov. My sme sa s Majkou, Čiarkou a Pedy vybrali po trase zachytiť nejakých musherov so záprahom. Prešli sme poriadny kus trasy, no nikde nikoho. Zrazu iba pískanie za chrbtom a zbadali sme, že sa za nami rúti záprah. Nezostávalo nič iné iba skočiť do záveja a nebol to náš posledný skok... aspoňže sme pobavili musherku... Radšej sme pridali do kroku a už nikoho nestretli... našťastie. V ten deň prišla natáčať záprahy aj TV JOJ a jej moderátorka nás požiadala o vstup s Nelou a Čiarkou. Síce na veľa pokusov, ale zrejme sa niečo vydarilo, keďže to bolo aj odvysielané. Krátko pred večerom sme sa zasa dostali na chatu... tentokrát bez Hannnza, ktorý na naše prekvapenie priviedol zoskupenie dogtrekkárov, ktoré sme absolútne nečakali a hneď sa chata trošku zaplnila. A vďaka nedorozumeniu, ku ktorému došlo, neskôr prišla na chatu aj zostava z NMnV, Sunny s hafákmi , moderátor akcie, Klára s Martinom a hafanmi.
V sobotu ráno sme sa už okolo 8-mej vybrali dolu do dediny na štart. Celá zostava z chaty odišla na trasu a ja som zostala s hafanmi sama v TJ-čke. V ten večer sa konala aj musherská zábava, na ktorú som strašne chcela ísť, ale uvedomovala som si, že sa musím učiť, tak som zostala sama na chate. A z učenia anatómie nakoniec kvôli veľmi aktívnym a smútiacim psom nebolo nič... Našťastie prišla Majka a rozdelili sme si poschodia.
V posledný deň záprahov vyštartovali poslední musheri a my s Klárou sme sa tentokrát bez psov vybrali na trasu niečo pofotiť s výsledkom padajúceho snehu, skoku do zaviateho jarku, a takmer zráždy musherov (nie našou vinou). Pobalili sme a nakoniec sme stihli aspoň záver vyhlásenia výsledkov a so všetkými sme sa pekne rozlúčili. A spolu s Majkou a Čiarkou sme sa vybrali o 16:15 na autobus do Žiliny na náš čajík a odtiaľ vlakom späť do Košíc.
Nakoniec, ako vždy, som šťastná, že som sa rozhodla predsalen ísť na Oravu. Víkend plný snehu, zábavy, zážitkov, psov, priateľov, či už starých alebo tých nových určite stál za to...