Oravský dogtrekking
Oravská Lesná 23. - 26. 06. 2011
Posledné dni pred naším odchodom na Oravu iba pršalo, čo neveštilo na tento víkend nič dobré. V deň odchodu doobeda som ešte dokupovala posledné veci, ako pršiplášť a fóliu v meste, kedy bol dážď ešte len začiatok všetkého, nasledovalo veľké krupobitie, hrmenie a blízkanie sa... na Oravu sme cestovali z Košíc autom a hneď po ustálení počasia mi Edita volala či naozaj ideme, či som si to nerozmyslela... ale keďže mňa pred DT nezastaví asi žiadne počasie (maximálne kopy snehu) tak sme aj o 17-tej vyrazili z Košíc smer Oravská Lesná... cesta nám ubehla rýchlo, zastavili sme sa po ceste aj pre jednu kešku a do Oravskej Lesnej sme dorazili niečo po 19-tej hodine... postavili sme stany, LONGári sa odprezentovali a posedeli sme si v altánku pri gitare a speve, keď začalo zasa liať a liať neprestalo do rána... vyskúšali sme si náš nový stan a celú noc sme počúvali príjemné bubnovanie dažďa na jeho steny. V piatok ráno štartovali LONGári od 7-mej hodiny a keď vyštartoval posledný, na chvíľku zasa prestalo pršať, využili sme to a išli sme sa prejsť na Bučinu... po návrate nám znova začalo pršať a pršalo celý deň aj víkend v rôznych intervaloch... od poobedia začali prichádzať MIDári a večer sme sa konečne odprezentovali aj my... ako náhle som však zbadala rozsiahnu mapu trasy, nebolo mi to všetko jedno, keď sme rátali podľa nej hodiny... vychádzalo nám to na 14 hodín!!!!! A mne navyše ešte aj čelovka dosvietila... Nič to, ráno sme štartovali zasa raz do dažďa, príjemná spomienka na Oravice z roku 2009. A pršalo nám striedavo celú trasu, hoci občas aj slniečko vykuklo... Trasa bola náročná, hodna extrémneho vytrvalostného športu... dá sa povedať, že celá bahnová, blatová a dažďová... hneď na začiatku sme mali ísť po zelenej tur. značke, ale je otázne, či vôbec niekto po nej šiel, pretože ju zrejme asi nikto nenašiel a tak sme sa bez značiek asi 2 hodiny brodili bahnom po vyrúbanej ceste s pocitom, že ideme úplne inde a že sa tým bahnom budeme nakoniec musieť vracať späť... nakoniec sme sa nejakým zázrakom napojili na modrú značku, avšak zasa sme rozmýšľali v ktorom úseku modrej asi sme a ktorým smerom vedie správna cesta... vybrali sme si však tú zlú... dostali sme sa k smerovníku Okrúhlica... takže späť... avšak ani nevieme ako, ale zasa sme šli úplne inou cestou ako ostatní, síce sme sa dostali do Zázrivej, ale museli sme ju ešte celú obísť avšak napojili sme sa na trasu, len zrejme sme sa vyhli nejakým tým stúpaniam. V Zázrivej nás čakala prvá živá kontrola v krčme, kde sa už sústredilo viacero dogtrekkárov... chvíľu sme si oddýchli a pokračovali ďalej... to sme ešte netušili, čo nás čaká pod názvom Minčol... resp. kým sa na neho dostaneme... cesta bola neskutočne dlhá, šlapali sme na neho niekoľko hodín až sme sa konečne dostali k vrcholovému smerovníku... a tu nastala prvá výmena názorov kvôli pokračovaniu trasy a hoci som si bola istá, že mám pravdu, som prvýkrát volala organizátorovi... potvrdilo sa a zbehli sme modrou turistickou značkou za štvrť hodinku k ďalšiemu smerovníku pod Minčolom... odtiaľ sme pokračovali k ďalšiemu smerovníku okolo lyžiarskych vlekov, no tu nasledovalo volanie organizátorovi číslo 2, pretože sa mi nezdalo značenie trasy, keďže podľa mapy išla žltá jedine do Zázrivej spolu s prerušovanou modrou... Po našej trase mala viesť jedine modrá a my sme šli po modrej so žltou... vysvetlenie bolo o pár metrov ďalej, kde sa z nepochopiteľných dôvodov nachádzal taký istý smerovník s inými smermi (???) a odtiaľ viedla iba naša modrá, avšak v mape to bolo zakreslené inak... zvyšok trasy bola cesta cez Párač, Hoľu, kde na nás čakala živá kontrola číslo 2, a keďže už bol pokročilý čas a ešte nás čakala cesta do Oravskej Lesnej (bez čeloviek, pretože ako som spomínala mne došli baterky a zvyšok výpravy ju pre istotu nechal v aute), nám poradili ísť rovno po ceste do Oravskej Lesnej, predsa po betóne bez svetla lepšie ako po tme v lese... tak sme nejakých 10 km - niečo vyše hodiny išli po betonke, kde už išli moje kolená naozaj z posledného... okolo 21:30 sme konečne vyšli v Oravskej Lesnej a v cieli na nás už čakali bryndzové halušky, placky a hneď niekoľko teplých čajíkov, ktoré padli akurát vhod... do toho nám hrala živá kapela... v nedeľu ráno sme sa začali baliť a nasledovalo vyhodnotenie.... ako sme tak rátali na mape, 14-hodín, nakoniec sme prešli trasu za 13:21... takže mapa neklamala... síce som to ešte nejaký ten deň - dva musela rozchodiť a celý víkend nám lialo, DT to bol naozaj skvelý a super, navyše, Nela aj napriek tomu, že po celej trase bolo samé blato, bahno a pršalo išla naozaj skvele, hoci nie vždy jej hlavne to samé bahno nebolo príjemné... ťahala aj za dažďa, v čo som vôbec nedúfala.
Fotografie: nela-bichon.rajce.idnes.cz/Oravsky_dogtrekking_2011_24._-_26._06._2011/